Rozdielov medzi psychoterapiou a metodológiou TIR je niekoľko, dopodrobna ich vysvetľujú zakladatelia prístupu a jeho priekopníci vo videu (v angličtine). Ak by sme to mali zhrnúť, tak najvýraznejšími rozdielmi sú:
TIR je vysoko direktívny, zároveň
však neinterpretatívny a nehodnotiaci;
TIR je založený na vytvorení
bezpečného priestoru tým, že
využíva:
jasnú deľbu práce medzi facilitátorom* a pozorovateľom (klientom);
prísne pravidlá, ktoré nepovoľujú interpretáciu a posudzovanie;
efektívne a presné komunikačné zručnosti.
- Sedenia spravidla nemajú
stanovenú dĺžku trvania; sedenie ukončíte, keď pozorovateľ dosiahne adekvátne rozpoloženie;
TIR spracováva emocionálnu záťaž
vyplývajúcu nielen z toho, čo sa prihodilo klientovi, ale aj z toho,
čo spôsobil iným ľuďom; čo pozoroval iných ľudí robiť si navzájom; a čo spôsobil
sám sebe;
TIR používa opakovanie ako dôležitý
nástroj na redukciu identifikovaného náboja;
TIR je systematický postup; zo
strany facilitátora si vyžaduje minimálnu odbornosť;
TIR sa možno naučiť rýchlejšie a ľahšie,
než väčšinu tradičných prístupov.
* Facilitátor je soba, ktorá riadi proces,
aby pomohla druhému človeku; osoba, ktorá druhého človeka sprevádza v procese
sledovania. Úlohou facilitátora je pomôcť pozorovateľovi hľadieť na svoj svet a tak
uvoľniť náboj, ktorý je v ňom obsiahnutý. Uprednostňujeme tento neutrálny
pojem pred pojmom
terapeut, keďže ten
naznačuje, že jedna osoba urobí niečo pre druhú. To isté platí aj pre pojem
poradca, keďže facilitátor
pozorovateľovi neradí, čo v živote robiť.