Váš košík je prázdny
Tento text je prepisom hlavnej prednášky konferencie TIR Asociácie v roku 2001 v Portlande, Oregon.
Som psychiater, medicínu som skončil na Yale University a špecializáciu z psychiatrie získal na Stanforde. Celý život som zasvätil skúmaniu a objavovaniu pomáhajúcich techník, ktoré sú účinné v krátkom čase, jednoduché na použitie a dajú sa ľahko naučiť. Moja cesta viedla postupne k tvorbe Traumatic Incident Reduction (TIR) a príbuzných techník, ktoré som vyvinul s pomocou kolegov, mnohí z nich tu s nami dnes sedia. Nebola to vždy priamočiara cesta a viedla ma postupne k úplnej transformácii môjho pôvodného zamerania.
Mojím úmyslom dnes je sčasti predstaviť TIR a ostatné príbuzné techniky, ktoré sú veľmi účinné pri spracovaní traumy, prípadne iných aspektov ľudského bytia. Musím sa priznať, že moja osobná motivácia je aj sprostredkovať vám úplne nový pohľad na pomáhajúci proces a úlohy účastníkov v tomto procese. A tak sa budem zameriavať dnes na často zanedbávaný článok tohto procesu - chýbajúceho človeka.
Do polovice 16. storočia bol rozšírený Ptolemaiovský model vesmíru (Obr. 1). Fakt, že tento model bol prvý, ktorý sa dostal do popredia je celkom zrozumiteľný, pretože sa zdá celkom prirodzené predpokladať, že sme stredom vesmíru - napokon sme predsa stredom vesmíru svojich skúseností a vo svojich životoch celkom prirodzene rozmýšľame a jednáme, akoby každý z nás bol vrcholne dôležitý vo vlastnom svete, ako to už pred-Kopernikovsky ilustroval Leonardo da Vinci vo svojom koncepte Vitruviánskeho muža ("Človek ako miera všetkých vecí") (Obrázok 2).
Aj keď Szasz a ostatní kritizovali koncept duševnej choroby ako oxymoron, pretrval až do dnešných dní, kedy vidíme široké spektrum ľudských charakteristík a správaní označovaných ako príznaky duševnej choroby.
V roku 1950 napísal Carl Rogers knihu Na človeka orientovaná terapia, v ktorej spochybňuje tradičný medicínsky model a jeho Kopernikovské korene a znova kladie chýbajúceho človeka do centra jeho vlastného sveta.
Na človeka zameraný |
Prístupy nezamerané na človeka |
|
---|---|---|
Direktívny | TIR a iné techniky Aplikovanej Metapsychológie | Kognitívne behaviorálna terapia |
Ne-direktívny | Rogeriánska facilitácia |
Freudova psychoanalýza |
Všimnite si, že rôzne terapeutické modality môžu spadať do rôznych kategórií: Rogeriánska facilitácia napríklad je aj zameraná na človeka aj nedirektívna. Psychoanalýza pozoruhodne stojí na opačnej strane: nie je zameraná na človeka v tradičnom zmysle slova, pretože terapeut interpretuje pacienta, zároveň je nedirektívna, pretože pacient má voľne asociovať neriadeným spôsobom. KBT je direktívna, ale nie je zameraná na človeka, pretože presvedčenia klienta sú priamo spochybňované terapeutom. Techniky vychádzajúce z Aplikovanej Metapsychológie spadajú do zostávajúceho kvadrantu, sú direktívne a na človeka zamerané.
Keď sme našli chýbajúceho človeka, môžme teraz skúsiť nájsť chýbajúcu metodológiu?
Ľudská skúsenosť a ľudská myseľ sa na prvý pohľad zdajú príliš prchavé, komplexné a chaotické na to, aby sa mohli podrobiť systematickému štúdiu. No je to len zdanie, vyplývajúce z toho, že terminológia, ktorá sa používa na opísanie mentálnych a empirických objektov je často vágna, nekonzistentná a nedohodnutá. Polia psychiatrie, psychológie a psychoterapie tvoria Babylonskú vežu, v ktorej súperí primnoho teoretických a konceptuálnych štruktúr, ktoré sú primálo založené na skúsenosti a nemajú spoločný slovník, ktorým by sa dorozumeli odborníci, ktorí chcú vedecky komunikovať o ľudskej skúsenosti a rozumieť si navzájom.
Na to, aby existoval koherentný základ pre vzájomné
porozumenie, je potrebné identifikovať súčasti skúsenosti, ktoré sú
univerzálne a teda môžu byť jasne zadefinované, môžu sa stať základňou
pre porozumenie, ktoré bohužiaľ chýba v pomáhajúcich profesiách. To je
cieľom a úlohou Aplikovanej Metapsychológie.
V Aplikovanej Metapsychológii nájdete tak, ako v prírodovedných odboroch, každý pojem starostlivo zadefinovaný predtým, ako je použitý. So starostlivou definíciou pojmov začínajú z chaosu vyvstávať vzory a začína byť zrejmé, že svet skúsenosti, vrátane ľudskej mysle, nie je vôbec chaotický, ale má jasnú štruktúru a súbor pravidiel, podľa ktorých sa správa. Ak pochopíme štruktúru a zákony skúsenosti, ponúknu nám jasnú cestu k vývoju štruktúrovaných a účinných pomáhajúcich techník ako TIR.
Teraz si predstavte, že sa na svet pozeráte pohľadom zameraným na človeka. Človek je v strede svojho sveta skúseností, obklopený súčasťami jeho prostredia, vecami ktoré sú časťou jeho sveta. Tie by u niekoho zahŕňali stromy, domy, ostatných ľudí a pod., no aj niektoré mentálne prvky sú rovnako súčasťou sveta človeka - ako napr. predstavy, nápady, emócie, pocity, spomienky zahŕňajúce mentálne obrazy z minulosti. Nie sú človekom, ale len niečím čo mu patrí. V konvenčnej terapii dostane klient často inštrukciu, aby sa pozrel do svojho vnútra a našiel tieto mentálne entity, no po predchádzajúcej rozprave
by malo byť zrejmé , že ak by tieto elementy skúsenosti boli skutočne vo vnútri priestoru, ktorý oddeľuje ja od ne-ja, klient by ich nemohol kontaktovať. Pri našej práci s klientom sa tiež pýtame, aby sa pozrel na svoje nápady, myšlienky, pocity, takže tieto nemôžu byť súčasťou ja, ale sú súčasťou klientovho prostredia.
Môže to znieť ako hra so slovíčkami, ale nie je. Prináša to totiž zásadnú zmenu v tom, ako nazeráme na podstatu človeka. Ak očakávame, že klient bude skúmať svoje mentálne rušivé prvky, ktoré mu ničia život, musíme predpokladať, že tieto rušivé prvky nie sú súčasťou človeka, ale skôr jeho prostredia.
Inými slovami, pri práci s klientom sa ho nesnažíme zmeniť, ani sa nesnažíme o to, aby sa zmenil on sám od seba. Klient - osoba - neobsahuje žiadnu z nedokonalostí, ktorá ho obklopuje. Klient je zásadne dobrý, ako vždy hovorieval Rogers. V Rogersovej dobe bolo toto tvrdenie predmetom viery, ale teraz môžeme jasne vidieť, prečo tomu tak je. Pohľadom zameraným na človeka je v zásade klient perfektný, pretože akákoľvek nedokonalosť, na ktorej chce klient pracovať, je vnímaná ako súčasť jeho prostredia, nie klienta samotného. Namiesto toho, aby sme menili klienta mu dávame nástroje, s ktorými dokáže upratať svoj mentálny a možno následne aj fyzický a sociálny svet/prostredie. Toto je podstatou spojenia, ktoré sa formuje medzi klientom tu a teraz a odborníkom, obaja majú za úlohu upratať a každý z nich má svoju rolu v tomto spojení tak, ako to ešte uvidíme ďalej.
S čím musíme pracovať |
S čím nemusíme pracovať |
---|---|
Bezpečný priestor |
Priame poznanie klientovho mozgu |
Zručný a starostlivý odborník | Priame poznanie klientovho života alebo skúsenosti |
Ochotný klient | Priamy vplyv na klientov mozog |
Komunikácia |
Priamy vplyv na klientov život alebo skúsenosti |
Efektívna metodológia | Mágia, telepatia, jasnozrivosť |
V praxi nevie nik lepšie ako sám klient, čo prežíva a aký to má význam. A nikto nemôže zmeniť priamo klientov život a skúsenosť bez toho, aby išiel "cez" klienta. Preto z praktického pohľadu, všetko dôležité, čím by sme klientovi pomohli musí byť spravené samotným klientom. Je to klient a nie facilitátor, kto si musí uvedomiť, aká súčasť jeho prostredia potrebuje uvedomenie a pozornosť s tým spojenú. Je to klient, kto musí získať kontrolu nad emóciami a ostatnými aspektmi jeho skúsenosti.
Preto rešpektujúc a pracujúc s klientovým seba-uvedomovaním a schopnosťou, robíme len to, čo je praktické.
Objektívny manipulatívny prístup funguje dobre s objektmi fyzického sveta, no nefunguje u ľudí. Ak sa niekoho život má začať uberať správnym smerom, musí ho zmeniť daná osoba zo svojho uhlu pohľadu. Triviálnym príkladom môže byť tenis. Ak niekoho trénujete a chcete mu pomôcť zlepšiť hru, musíte pracovať s prvkami jeho skúsenosti, ktoré si uvedomuje. Je jasné, že pri hre dochádza k nervovo-svalovým zmenám, no pri tréningu musíte tieto zmeny dokázať vysvetliť a priblížiť svojmu zverencovi na úrovni jeho skúseností a zážitkov - možno ho necháte uvoľniť svaly a následne mu ukážete ako preniesť ťažisko určitým spôsobom. Prístup orientovaný na človeka je neodmysliteľný v ktoromkoľvek efektívnom tréningu alebo aj pri akejkoľvek forme osobnostného rastu a zlepšovania.
V TIRe a príbuzných technikách existuje jasná deľba práce. Proces, ktorý klient robí sa nazýva "sledovanie", pretože hlavným nástrojom, ktorý dávame klientovi sú rôzne systematické spôsoby riadenia a smerovanie pozornosti k jeho skúsenosti. Z rovnakého dôvodu klienta nazývame "pozorovateľom". Odborník facilituje proces sledovania:
Preto voláme odborníka na techniky založené na Aplikovanej metapsychológii "facilitátorom", podľa Rogersovho vzoru.
Pozorovateľ je ako výkonný riaditeľ - má všetky dôležité nápady a myšlienky a robí dôležité veci, ktoré musia byť spravené. Facilitátor je ako sekretárka - sleduje priebeh sedenia a ponúka štruktúru, v ktorej môže výkonný riaditeľ - pozorovateľ - efektívne pracovať. Facilitátor rovnako ako sekretárka má podriadenú úlohu, no rovnako ako sekretárka môže a mal by byť veľmi zručný. Preto sa facilitátori učia Komunikačné Cvičenia, aby vybrúsili svoje komunikačné schopnosti, učia sa Pravidlá Facilitácie, čo umožňuje vytvoriť bezpečné prostredie a v neposlednom rade sa cvičia v teórii a metodológii Aplikovanej Metapsychológie, ktoré bude musieť facilitátor počas sedenia použiť.
Pozorovateľ sa rovnako stáva čím ďalej, tým zručnejším vo svojej práci - hľadaní a sledovaní predmetov svojej skúsenosti, získava z tohto procesu poznanie a ako proces pokračuje, začína pozorovateľ robiť v živote pozitívne zmeny.
Tieto dve úlohy a súbory zručností sa navzájom dopĺňajú, nesúťažia spolu. Deľba práce je absolútne striktne daná a nemenná. Ak pozorovateľ začína organizovať a viesť sedenie alebo facilitátor začne ponúkať interpretácie alebo klásť navádzajúce otázky, proces sledovania sa okamžite začne rúcať.
FACILITÁTOR | POZOROVATEĽ |
---|---|
Vytvára bezpečný priestor |
Sleduje súčasti svojej skúsenosti |
Poskytuje štruktúru a vedenie |
Interpretuje |
Dáva pozorovateľovi nástroje - otázky a inštrukcie - vo vhodnom poradí Organizuje a sleduje vývoj sedenia |
Má vhľady a uvedomenia Posilňuje alebo získava nové schopnosti |
Hladko riadi komunikáciu |
Mení neželané podmienky vo svojom živote |
Snažil som sa zhrnúť najdôležitejšie aspekty, ktoré ponúka Aplikovaná Metapsychológia: hlboké preorientovanie nášho pohľadu na pomáhajúci proces a anti-Kopernikovskú revolúciu, v ktorej sa klient - pozorovateľ - znova vracia na svoje právoplatné miesto v strede svojho vlastného života/priestoru/vesmíru, ktorý sa snaží zmeniť.
Predviedol som, že Aplikovaná Metapsychológia umožňuje vytvoriť vysoko štrukturovanú, realizovateľnú a účinnú metodológiu, ktorej sa môže dariť v absolútne na človeka orientovanom prostredí bez kompromitovania samotného zamerania na človeka.
Na zdôraznenie zmien v smerovaní AMP mi dovoľte zhrnúť zoznam hlavných rozdielov medzi "konvenčnými terapiami", ktoré charakterizovali dvadsiate storočie a pomáhajúcimi technikami, ktoré dúfam, budú charakterizovať to dvadsiate prvé: